Canisterapia - Zmysel života n.o.

,,Živý stimulačný chodníček“, v našom prípade
,,Elfinkin stimulačný chodníček“
© Zmysel života, n. o.

Názov aktivity, ktorú využívame v rámci terapie s asistenciou psov, dostala pomenovanie podľa našej Elfinky, pretože práve ona je tá, ktorá tu zohráva najväčšiu rolu. Elfinkin stimulačný chodníček znamená v preklade ,,prechod po Elfinke“, pričom sú stimulované predovšetkým motorické zručnosti dieťaťa a taktilné (dotykové) vnemy, kde rúčky pracujú do prázdna akoby chcelo dieťa uchopiť vzduch. Rozsah pohybu závisí od stupňa hendikepu. Taktiež sú samovoľne vzpružované orofaciálne vnemy (dieťa v tvárovej časti prejavuje svoje pocity, prípadne pri silnom hendikepe sú prejavy menšie) a predovšetkým sú chodenie po mäkkej srsti, z ktorej vyžaruje určitá teplota a prirodzené pohyby vzniknuté dýchaním psa, vynikajúcim stimulačným prvkom k rozpohybovaniu dolných končatín dieťaťa. Táto aktivita má výrazné pozitívum slúžiace k stimulovaniu pohybu.

Pre koho je táto technika určená: Táto technika je určená pre malé bábätká, ktoré chceme motivovať k pohybu ako aj pre bábätká, ktoré sa učia chodiť. Je určená deťom, ktorých váha nie je príliš veľká vzhľadom na veľkosť psa, ktorý slúži ako ,,živý stimulačný chodníček“. Môže sa využívať (ako je vyššie spomenuté) pri malých detičkách, ktoré sú zdravé, ale veľký význam má práve u hendikepovaných detičiek, ktoré trpia napr. Detskom mozgovou obrnou (DMO), prípadne inými hendikepmi zasahujúcimi do mobility a motoriky ich tela. Je teda určená malým deťom, ktorým treba telíčko pridržiavať, ktoré potrebujú podporu pri chôdzi, a tým nestúpajú celou svojou váhou na psíka, ktorý slúži ako živý stimulačný chodníček.

Priebeh techniky ,,Živý stimulačný chodníček“:

V prvom rade si treba uvedomiť, že na túto aktivitu sú vhodnejšie väčšie plemená psov (stredné, veľké, gigantické), z dôvodu záťaže psa, ako aj z dôvodu veľkosti plochy tela, po ktorej dieťa prechádza. K dispozícii by mali byť minimálne dvaja ľudia, ktorí pracujú s dieťaťom. Ak psík nie je naučený ležať na povel (v našom prípade na povel ,,polohuj“), treba, aby bol majiteľ k dispozícií svojmu psíkovi. Ak zoberieme, že psík je naučený ležať na povel sám (toto je náš prípad), takáto asistencia nie je nutná. Dvoch ľudí treba k dieťaťu, aby jeden človek dieťa pridržiaval z vrchu pod pazuchami, a druhý s ním vykonával ,,asistovaný chod“ po psíkovi. Pridržiavanie dieťaťa je nutnosťou z dôvodu udržania rovnováhy, neublíženiu dieťaťu a psíkovi zároveň. Asistovaný chod sa vykonáva z dôvodu upravenia, prípadne udržania správneho chodu dieťaťa. Pokiaľ je dieťa hendikepované má asistencia pri chode veľký význam práve z dôvodu správneho uvedenia dieťaťa do pohybu. Zároveň malé deti ešte nemajú pevný chod, a keď dieťa už takýto chod má, táto aktivita nemusí byť vyvíjaná. Pes leží na boku a dieťa si prejde asistovaným chodom od jeho zadnej časti po lopatky. Od lopatiek dieťa cúva asistovaným chodom opäť k zadnej časti psa. Pokiaľ sa cúvanie z vážneho motorického dôvodu nemôže uskutočniť, od hlavy psa smerom k jeho chvostu, dieťa po psíkovi stiahneme, teda necháme nožičky dieťaťa položené na psíkovi a potom to vyzerá, akoby sa po ňom ,,prešmyklo“. Takto celý postup opakujeme minimálne 5 krát. Dobré je zopakovať asistovaný chod živým stimulačným chodníčkom približne 10 krát. Počet opakovaní závisí od momentálneho stavu dieťaťa, na ktorý samozrejme prihliadame!

Nároky na welfare psa po terapii s asistenciou psov, v rámci ktorej bola využívaná technika ,,živý stimulačný chodníček“

Táto aktivita je pre psíka jednou z tých náročnejších. Po nej, ako aj po aktivitách, v rámci ktorých vykonávame polohovanie, telo psíkov zakaždým vymasírujeme. Po živom stimulačnom chodníčku je to veľmi vhodná voľba, aby aj psík zrelaxoval a uvoľnil sa. Naše psíky potrebujú po výkone terapie s ich asistenciou aktívny oddych, ktorý spočíva vo vyventilovaní sa a zrelaxovaní pobytom vonku.

© Mgr. et. Mgr. Martina Michalková, Zmysel života, n. o.